Včelí vosk a história využitia
História včelárstva a produkcie včelieho vosku siaha až do hlbokej minulosti. Prehistorický človek spočiatku náhodne objavoval zdroje medu divokých včiel ukrytých v dutinách stromov. Neskôr v stredoveku ich začal sám cielene vyhľadávať (tzv. brtníctvo). Spravidla na úkor prežitia divokých včiel ním boli z hniezda odnímané celé plásty aj s medom.
Neskôr pri zvýšenom dopyte po tomto sladidle sa objavila snaha o získavanie medu i vosku stálou produkciou. Človek začal pre včelstvo vytvárať umelé úle. Sprvu to boli napodobeniny prírody; rôzne duté kláty, prútené koše utesnené hlinou alebo slamené úliky s jednoduchým dnom.
Že med bol cenenou potravinou, liečivom a kozmetickým prípravkom svedčia nálezy v starom Egypte, Mezopotámii i Číne. Tiež na našom území je od 5. storočia n.l. preukázaný obchod s medom, medovinou a voskom.
S určitou nadsádzkou je možné vosk považovať za určitý odpad metabolického procesu včelieho organizmu. Behom svojho vývoja sa včely naučili vosk využívať k stavbe diela, ktoré im slúži k liahnutiu nových plodov i k uskladneniu potravy. Vosk je vylučovaný voskotvornými žľazami mladých včiel robotníc vo forme malých šupiniek, ktorými stavajú v úli šesťboké bunky – budúce plásty. A to i častokrát v prípade, kedy včely nehodlajú stavať. Keď náhodou lietavky trebárs aj v blízkosti úľa narazia na vosk, vôbec si ho nevšímajú.
Po chemickej stránke je vosk zložený prevažne z esterov jednosýtnych vyšších mastných kyselín s vysokomolekulárnymi alifatickými alkoholmi. Okrem toho sa vo vosku nachádzajú uhľovodíky, voľné mastné kyseliny, rôzne farbivá a rastlinné pigmenty, živica, minerálne látky a voda. Najzaujímavejšie zo všetkých týchto látok sú práve tzv. uhľovodíky, ktoré nie sú metabolizovateľné bežnými enzýmami. V praxi to znamená, že chránia vosk pred rozkladom nežiaducimi mikroorganizmami. Možno práve preto si našiel vosk v starom Egypte využitie pri balzamovaní a mumifikácii. Po skončení konzervačného procesu sa telá mŕtvych balili do voskových bandáží.
Okrem balzamovania môžeme nájsť v staroveku mnoho ďalších uplatnení včelieho vosku nielen pre účely liečebné a kozmetické, ale tiež v ďalších oblastiach všedného života. V staroveku sa písalo na voskové tabuľky; včelí vosk sa používal na impregnáciu papyrusových zvitkov, v starovekých hroboch sa našli voskové figúrky, voskové masky i reliéfy. Vosk sa používal pri odlievaní ozdobných predmetov i zbraní.
Keď nahliadneme ďalej do histórie včelárstva a včelích produktov, zistíme, že v niektorých dobách býval vosk cenený ďaleko viac než med, čo sa dnes môže niekomu zdať až nepochopiteľné. Napríklad slávny perzský lekár, prírodovedec a politik Abú Alí al-Husajn ibn Abdulláh ibn Síná zvaný Avicenna (980-1037 n.l.) uvádza vo svojej knihe „Osnova lekárskej vedy“ veľa zaujímavých predpisov na liečebné postupy, ktorých podstatnú súčasť tvorí včelí vosk.
V stredovekých kláštoroch bol vosk využívaný pri skladovaní vína. Aby použitý korok pre uzavretie fliaš lepšie tesnil (súdobá technológia ešte nevedela vysekávať ideálny guľatý tvar korkovej zátky), vypĺňali rehoľní bratia vzniknuté medzery v hrdle fľaše práve včelím voskom. V cirkevnom prostredí sa takisto používali inak veľmi drahé sviece z včelieho vosku.
Nielen v kláštoroch ale i na panovníckych dvoroch sa vosk využíval k pečateniu dokumentov. Neskôr sa začal pečatný vosk farbiť prírodnými farbivami pre odlíšenie spoločenských vrstiev (tried). Niektoré významné dokumenty tak mali po svojom obvode privesených až sto pečatí.
VV Škandinávii slúžil vosk po stáročia ako vosk na lyže. Vosk slúžil k ošetreniu dreva. Aplikoval sa aj pri postriebrovaní a pozlacovaní povrchu dreva, najmä pri rezbárskych dielach, nábytku a interiérových doplnkoch. V inej profesii slúžil k izolácii lodných trupov. Uplatnenie našiel tiež v sochárstve: sadrové sochy sa voskovali, aby získali vzhľad slonovej kosti. Z vosku boli vyrábané umelé kvety a ovocie. Voskové pochodne a voskové sviece poznáme a používame doposiaľ. Obľúbená bola enkaustika- maľba farebným voskom. Z Indonézie sa rozšírilo batikovanie. A v neposlednom rade je využívaný priamo v samotnom včelárstve.
Z celého výpočtu je zrejmé, akú pestrú škálu použitia mal a má práve včelí vosk. V ďalšej časti našej rozpravy sa zameriame na jeho liečebné vlastnosti a použitie v kozmetike i lekárstve.
Použitá literatúra
ČIŽMÁRIK, J. Z konference vynálezců a zlepšovatelů ve včelařství. Včelí produkty a apiterapie. Včelařství, 1999, roč. 52, č. 10, s. 222.
MARGARITOPOULOS, P. Nevčelařské využití včelích produktů: včelí vosk. Včelařství, 2009, roč. 62, č. 8, s. 240-241.
Léčebné vlastnosti včelího vosku. Včelařství, 1998, roč. 51, č. 9, s. 201.
PAGAČ, M. Vosk a jeho použití. Včelařství, 1996, roč. 49, č. 8, s. 175.
Scented Jar candels. [online]. [cit. 3. května 2010]. Dostupné z World Wide Web: <http://www.bestscentedjarcandles.com/blog/>.
ZAMAZAL, J. Kratochvilné povídání o včelách, medu a včelích produktech. Jakož i o tom, co bychom mohli a měli znát. Cygnus, 2002, 15 s.
